Žiaci Základnej školy v Pustých Úľanoch sa každoročne zúčastňujú na medzinárodnej súťaži robotov Robocup. Reprezentujú Slovensko za hranicami a dokazujú, že aj taká malá krajina v srdci Európy môže vychovať šikovných a zručných technikov, informatikov a fyzikov. Na konte má škola už nejeden významný úspech a aj vďaka Alanata podpore sa môžu talentovaní žiaci zdokonaľovať v robotike a umelej inteligencii, ktorá je súčasnosťou aj budúcnosťou nielen sveta IT.
Oslovili sme riaditeľa základnej školy Mgr. Ondreja Boreka a položili mu zopár otázok.
1. Viete nám v skratke predstaviť medzinárodnú súťaž RoboCup?
RoboCup je súťaž autonómnych robotov. Súťažia v nej študenti v oblasti umelej inteligencie a robotiky. Cieľom je dosiahnuť do roku 2050 takú úroveň v oblasti humanoidných robotov, aby boli schopné vyhrať zápas so skutočnými ľudskými futbalovými šampiónmi.
2. Spomínate si, kedy ste sa ako škola do súťaže zapojili po prvýkrát?
Všetko začalo v roku 2002. Prevažná väčšina škôl na Slovensku sme už niekoľko rokov pracovali so súpravou LEGODacta na hodinách Techniky, Fyziky, Informatiky alebo v krúžkovej činnosti. Konali sa okresné, krajské a celoslovenské súťaže v konštrukcii a programovaní robotov a robotických projektov. Až v roku 2002 Slovenská Spoločnosť Elektronikov vyhlásila súťaž v programovaní robotov s možnosťou postupu na celosvetovú súťaž RoboCup 2002, ktorá sa v tom roku konala vo Fukuoke v Japonsku. Družstvo z našej ZŠ túto súťaž na Slovensku vyhralo, a tak sme získali možnosť reprezentovať Slovensko na RoboCup 2002.
Bolo to až neuveriteľné, len si to predstavte. Dvaja študenti z našej základnej školy, z malej dedinky Pusté Úľany, reprezentovali Slovensko na celosvetovej súťaži RoboCup v Japonsku. Súťažili sme v obrovskej hale za neustálej účasti množstva divákov. Počas piatich súťažných dní, trikrát do skorých ranných hodín, prerábali a programovali svojich robotov. Oplatilo sa, získali druhé miesto. Keď pri odovzdávaní striebornej medaily našim študentom v dresoch so slovenským znakom za účasti japonskej televízie a univerzitných učiteľov z rôznych kútov sveta zaznelo v hale slovo „Slovakia“, bolo počuť výkriky „bravo“. Zimomriavky od radosti nám prešli celým telom a v očiach sme mali slzy šťastia a dojatia.
Vtedy sme sa ako prví a jediní z bývalých postkomunistických krajín tejto svetovej súťaže zúčastnili. To nadšenie z úspechu, prostredia, priateľov, ktorých sme si získali z celého sveta, pretrváva dodnes. Dnes sú, vtedy chlapci, už dospelí inžinieri. Jeden pracuje na jadrovom výskume v Prahe a druhý zostal verný technike na Slovensku.
3. Takýto úspech je na prvýkrát skutočne úžasný. Celkovo koľkokrát ste sa odvtedy zúčastnili súťaže a postúpili do medzinárodného kola?
Na škole systematicky rozvíjame prácu v konštrukcii a programovaní robotov a robotických projektov. Za 20 rokov sme sa len trikrát neprebojovali na celosvetovú súťaž. Naši žiaci dvakrát súťažili v Číne, v Japonsku a v Nemecku, ďalej v Taliansku, v Mexiku – tu vybojovali prvé miesto, v Holandsku, v Brazílii, v USA , v Rakúsku, v Kanade, v Malajzii, v Austrálii, a naposledy tento rok v Thajsku, kde získali hneď tri ceny – prvé miesto v kategórii Soccer Open League Super team, druhé miesto Open League a ocenenie Individual Game – Champion.
4. Akí študenti sa môžu do súťaže zapojiť? Musia mať nejaké špeciálne predpoklady?
Do projektu RoboCup sa na našej škole zapájajú všetci žiaci z technického krúžku. Najmladší žiaci z 5. ročníka prvé dva roky pracujú s programovateľnými súpravami LEGO Dacta v programovacom jazyku Scratch, neskôr prechádzajú na konštrukciu projektov z elektrotechnických súčiastok, kde už ako programovaciu jednotku používajú Arduino. Študent, ktorý je vybraný na celosvetovú súťaž musí ovládať anglický jazyk a musí vedieť skonštruovať a naprogramovať robota.
5. Prosím, priblížte nám, ako taká súťaž prebieha.
Celosvetová súťaž prebieha vo viacerých kategóriách, ale my súťažíme v kategórii RoboCup Junior Soccer League. Skonštruovaný robot musí mať maximálnu výšku 22 cm, spravidla valcovitého tvaru s priemerom 22 cm a hmotnosť 1,2 kg. Samotná hra prebieha na ihrisku s rozmermi 220 x 110 cm a dvoma bránkami, proti dvom robotom protihráčov. Robot musí vybojovať oranžovú golfovú loptu a umiestniť ju do brány.
Študenti sú hodnotení aj za celkové vystupovanie, za pomoc iným teamom a za prezentáciu svojho projektu pred odbornou porotou a verejnosťou v anglickom jazyku.
6. Čo si najviac ceníte Vy, ako riaditeľ školy?
Skutočnosť, že starší žiaci, ktorí absolvovali krúžok a tiež sa zúčastnili súťaží, pomáhajú mladším, menej skúseným spolužiakom odovzdávaním vedomostí a skúseností. Ďalej aj to, že deti spoznávajú svet, nežijú vo svojej bubline, dostávajú lekcie od protihráčov, musia komunikovať medzi sebou v anglickom jazyku. Obdivujem ich vynaložené úsilie a vytrvalosť. V neposlednom rade im táto technická činnosť pomohla pri profesijnej orientácii, pretože väčšina z nich sa uplatnila v tejto oblasti.
7. Je pre Vás náročné organizovať pravidelne takéto zahraničné výpravy?
Zorganizovať účasť na celosvetovej súťaži je najmä finančne veľmi náročné. Víťazstvo na celoslovenskej súťaži umožňuje víťazovi účasť na celosvetovej súťaži, avšak všetky financie si musí víťazné družstvo zabezpečiť sponzorsky. Touto cestou by som chcel vyjadriť veľké poďakovanie spoločnosti ALANATA, ktorá nám v tomto našom snažení výrazne pomáha.
„Hľadali sme CSR aktivitu z oblasti, v ktorej naša spoločnosť pôsobí. Vďaka dobrým kontaktom sme sa spojili so Základnou školou v Pustých Úľanoch a keďže výchova mladých talentov v oblasti IT je pre nás zaujímavá, rozhodli sme sa ich podporiť. Teší ma, že pomáhame tvoriť dobré podmienky pre šikovných študentov, ktorí môžu reprezentovať Slovensko aj na celosvetovej úrovni. O to viac, keď sa naša podpora prejavuje v ich skvelých výsledkoch.“
Andrej Bališ
Obchodný riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti Alanata
