TP Cup organizuje FIIT STU a pre študentov predstavuje výzvu, ktorí si chcú zmerať svoje schopnosti s ostatnými. Cieľom je vytvoriť a „predať“ použiteľné riešenia, ktoré neskončia zabudnuté v zásuvke. TP Cup dáva študentom inžinierskeho štúdia príležitosť preukázať svoje schopnosti pri tvorbe jedinečných riešení v rámci predmetu „Tímový projekt“, v ktorom sa v tíme, počas dvoch semestrov, vytvára riešenie problému spojeného so štúdijným odborom.

O víťaznom projekte

Aktuálne neexistuje veľa riešení, ktoré by zabezpečili obchodovanie s minimalizáciou rizika a dostatočným profitom. Mnohé štúdie sa zameriavajú len na jednu konkrétnu kryptomenu, čo je obmedzujúce a nedostatočné z hľadiska ďalšej využiteľnosti.

Víťazný tím Cryptosmurfs prichádza s inovatívnym riešením, ktoré je jednoduché na použitie a preukázateľne dokáže používateľom zabezpečiť profit. Používajú dáta od market makerov, ktorí majú dostatočný kapitál na pohyb trhom. Ich riešenie je založené na dobre nastavenom automatizovanom botovi s využitím stratégie odvodenej od natrénovanej neurónovej sieti.

Na zvýšenie úspešnosti používajú aj analýzu sentimentu z Twitteru, kde spracovávajú až 10 miliónov tweetov mesačne. Používatelia nemusia riešiť nič okrem vkladu počiatočného kapitálu. Bot robí obchody za nich a poskytuje dôležité správy o obchodoch priamo používateľom. Používatelia môžu tiež manuálne dávať inštrukcie botovi, ak je to potrebné.

Rozhovor

Alojz, aká bola tvoja úloha v komisii?

Práca v komisii vôbec nie je jednoduchá. V závislosti od ročníkov sú dve až tri kolá súťaže, počas ktorých sa posudzujú jednotlivé tímové práce. Pri každom kole sa zvykne obmedzovať počet postupujúcich, pričom do finálneho kola ich postúpi zväčša šesť až sedem.

Úlohou člena poroty je posúdiť projekt z rôznych uhlov pohľadu s dôrazom na použiteľnosť a inovatívnosť, pričom sa kladie dôraz aj na iné aspekty ako prejav študentov, schopnosť prezentovať svoj produkt a podobne.

Čo hovoríš na výherný tím Cryptosmurfs a ich projekt?

Ide o veľmi zaujímavú myšlienku, ktorá bola odvážna a na tejto školskej súťaži veľmi inovatívna už samotnou témou a spôsobom spracovania. Tím bol pre projekt zapálený a bolo vidno, že pre realizáciu obetovali výrazne viac, ako štandardný študijný čas.

Myšlienka vyhodnocovania pohybov kurzov krypto mien nie na základe TICK-ov, ale skúsiť ich predpovedať na základe ovplyvnenia trhu tweetmi market influencerov, je veľmi zaujímavá.

Ako hodnotíš technické aspekty projektov, ktoré sa prihlásili do súťaže? Aké kritériá sa brali do úvahy pri posudzovaní technickej kvality?

Technické aspekty projektov hodnotím pozitívne. FIIT sa snaží svojich žiakov smerovať k moderným a populárnym technológiám. Bežne sa používa blockchain. V tomto ročníku až na jeden projekt v každom bola implementácia AI alebo ML.

Pri posudzovaní technickej kvality sa kladie dôraz na overenie funkčnosti riešenia a správny spôsob použitia dielčích komponentov. Ako som už ale spomínal, pri posudzovaní projektov je technický aspekt, len jedným z viacerých parametrov.

Ako sa rozhoduješ medzi dvoma projektmi, ktoré sa v niektorých aspektoch podobajú alebo majú podobné zameranie? Aké kritériá používaš na rozlíšenie a následný výber?

Vôbec to nie je jednoduché. Ak sa študenti zžijú so svojim projektom a zvládnu jeho realizáciu, tak je náročné rozhodnúť kto si zaslúži vyhrať. Osobne to riešim tak, že priebežne bodujem šesť kategórii (technické prevedenie, overenie riešenia, dokumentácia, článok pre IITSRC, prezentáciu produktu a schopnosť zvládať argumentačnú diskusiu pri otázkach).

Na základe týchto kategórií si určím poradie, ktoré považujem za objektívne. Občas sa tam samozrejme zamieša miera subjektivity, keď mi je nejaká téma bližšia. Snažím sa tomu vyvarovať, zväčša úspešne.

Porotca nerozhoduje sám. Pri určení finálneho víťaza, každý člen poroty pomenuje svoje tri prvé miesta a poradie sa určí podľa zastúpenia počtu prvých, druhých a tretích miest pri jednotlivých tímoch.

Zaznamenal si progres za posledné roky v kreativite a inováciach v prihlásených projektoch?

Je tu jednoznačný progres. Členom komisie som od roku 2009, kedy bola založená súťaž. Videl som cez 300 študentských prác. Kreativita študentov spočíva viac v spôsobe poňatia danej problematiky, keďže jednotlivé témy si nevyberajú voľne, ale majú ich pridelené. Za tie roky sa spôsob spracovania tém menil zásadným spôsobom. Spomenul by som napríklad tému „RoboCup“.

V prvých rokoch súťaže išlo o fyzické modely robotov a ich programovanie na úrovni reaktívneho správania sa na základe vstupov zo senzorov, neskôr sa to zmenilo na rozšírenú realitu z pohľadu daných robotov, resp. sa implementoval model učenia sa týchto strojov.

Tento rok sa celá téma preniesla do virtuálneho sveta, pričom sa trénoval AI model, ktorý mal najlepšie výsledky v danom prostredí. Čiže jednoznačne tam vidím evolučný proces spôsobu spracovania jednotlivých tém, ktoré sú hnané technologickými inováciami a trendmi.

Aké rady by si mal pre tímy, ktoré sa v budúcnosti zúčastnia na súťaži TP CUP? Aké sú najčastejšie chyby alebo nedostatky, ktoré si spozoroval v tímoch a čomu sa vyhnúť?

Smelo do toho. Ste na škole, môžete si dovoliť urobiť chybu, netreba sa toho báť. Receptom na úspech je ale to, aby sa študenti zžili s projektom a nepodcenili ani formálne prvky, ktoré som vyššie spomínal.

Ako vnímaš vzdelávacie aspekty súťaže TP CUP? Aké prínosy môžu tímy získať z účasti na súťaži a ako môžu tieto skúsenosti ovplyvniť ich budúcnosť?

Študenti sa môžu naučiť dať dokopy funkčné riešenie pod časovým stresom, ako skúsenosť je to super vec. Získajú soft skills a práve tie, im môžu v budúcnosti pomôcť presadiť sa.

Vidíš potenciál súťaže TP CUP v rozvoji technologických a inovatívnych riešení? Aké výhody vidíš v podpore a poskytovaní priestoru pre študentov a mladých profesionálov na prezentáciu ich projektov?

To sú dve veľmi odlišné otázky, ale s rovnakou odpoveďou. Cieľom súťaže nie je rozvoj technologických a inovatívnych riešení. Cieľom je rozvoj a posúvanie študentov, aby mali dotyk aj s iným, ako školským spôsobom hodnotenia svojho výkonu. A to je odpoveďou aj na druhú otázku, najväčšou priadnou hodnotou z môjho pohľadu je získaná skúsenosť študentov.